Autizmus je chronická porucha, pri ktorej je úplná normalizácia veľmi zriedkavá. Ide o určité ochorenie mozgu, ktoré je charakteristické silnou orientáciou na vlastnú osobu a poruchami správania v spoločnosti ľudí a pri medziľudskej komunikácii. Je to dosť ojedinelé ochorenie, pričom postihuje 2-4 z 10 000 detí, pričom chlapcov až trikrát častejšie než dievčatá. Aj keď je diagnóza a liečba veľmi náročná, dokáže aj človek trpiaci autizmom viesť kvalitný život.

I keď faktory spôsobujúce autizmus nie sú dnes ešte celkom objasnené, je nutné ich hľadať v telesných faktoroch ako sú genetické a neurobiologické zmeny. To že určitú rolu vo výskyte autizmu zohráva aj genetika, podporuje fakt, že niekedy sa autizmus v rámci rodiny prejaví aj niekoľkokrát. Iné výskumy zas podporujú teóriu, že autizmus môže byť vyvolaný aj faktormi prostredia. Príznaky autizmu je možné spozorovať už u detí v dojčenskom veku. Takýmto príznakom je napríklad nedostatočné nadväzovanie kontaktov s blízkymi osobami. V neskoršom veku sa autizmus prejavuje ako nedostatočný záujem o nadväzovanie priateľstiev či napodobňovanie vzorov. Narušená je aj kreativita. Tieto znaky však nemusia sprevádzať každú formu autizmu, pretože každé dieťa je iné a to platí aj v prípade detí s autizmom. Hlavnými varovnými signálmi je však narušený vývin reči a neschopnosť nadviazať kontakt s okolím a to dokonca aj samotný očný kontakt. Liečba autizmu nie je jednoduchá a zakladá sa najmä na behavoriálnej psychoterapii zameranej na zlepšenie sociálneho správania. Vyžaduje si to silné začlenenie rodičov a nutnú starostlivosť, často i vo veku dospelosti. K zlepšeniu stavu dopomáha aj terapia pomocou liečebnej gymnastiky, logopédie či užívanie antidepresív a iných liekov.

Jedinec trpiaci autizmom potrebuje neustálu starostlivosť a tak toto ochorenie nepostihuje len samotného jedinca ale aj jeho blízke okolie. Netreba sa však vzdávať, pretože pri dostatočnej trpezlivosti a opore žiť, môže byť aj takýto život veľmi príjemný a plnohodnotný.